Ako vnímame svetlo?

Umelé svetlo by malo spĺňať všetky parametre slnečného svetla. Od toho sa odvíjajú tri najzákladnejšie svetlené parametre – svetlený tok (množstvo svetla), teplota chromatickosti (farba svetla) a nakoniec index farebného podania (k akému skresleniu farieb dochádza - koľko farieb vlastne vidíme).

Vnímanie svetla

 Pred 150 rokmi väčšina ľudí pracovala vonku a tým dostatočne prijímala prirodzené slnečné svetlo každý deň počas roka. Dnes sa všetko odohráva vo vnútri a naše okná odfiltrujú veľkú časť spektra. Profesor Dr. Firtz Holowich, riaditeľ univerzity v Münstery zistil, že len cca 25% svetla, ktoré preniká cez naše oči, je potrebné na našu ostrosť videnia. Zvyšných 75% sa odosiela do nášho mozgu a do hypotalamus (kontrolný systém tela). Tento kontroluje nervový a endokrinárny systém. Svetlo, ktoré vstupuje do nášho organizmu cez naše oči ovplyvňuje živiny v krvi a umožňuje telu ich lepšie využiť. Opakované vystavovanie slnečnému svetlu má za následok zníženie kľudovej tepovej frekvencie, krvného tlaku, dychovej frekvencie, hladiny cukru v krvi, kyseliny mliečnej v krvi a naopak zvyšuje sa príliv energie do tela, zvyšuje sa odolnosť voči stresu a schopnosti organizmu využiť kyslík. Z tohto vyplýva, že tak ako pri zanedbaní výživy dochádza k zdravotným problémom, tak aj organizmus vystavený nekvalitnému osvetleniu sa postupne dostáva do stavu disharmónie, z čoho pramenia rôzne zdravotné problémy.

Vedec Dr. Fritz Hollwich vo svojej štúdii porovnával následky pobytu človeka pod silným umelým žiarivkovým osvetlením bežného typu a plno spektrálnym svetlom, pričom zistil, že stupeň biologických porúch a následných porúch správania úzko súvisí s rozdielom medzi zložením spektra umelého svetla a prirodzeného denného svetla. Pri klasických žiarovkách a žiarivkách spôsobuje prevaha červenej časti spektra neustály stres. Postupne dochádza k disharmónii v celom organizme - začína to preťažením našich očí. Zornička sa rozširuje podstatne viac ako pri slnečnom svetle, čo môže viesť až k svetloplachosti, ale najmä predispozícii zeleného zákalu. Dochádza k stúpaniu vnútro očného tlaku a absencia modrého a fialového spektra farby vyčerpáva oči. Čím ďalej tým viac sa vyskytuje SAD (syndróm sezónnej afektívnej poruchy), ktorá sa prejavuje následne: náhle výkyvy nálad, úbytok energie, depresie prichádzajú väčšinou v zime pri skracovaní slnečného svetla.

Teória svetla

 Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra s vlnovou dĺžkou viditeľného svetla vo vákuu 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka). Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to, čo je pre človeka už infračervené žiarenie. Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm). Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo. Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch, to znamená, že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť.

 Index farebného podania

 Je svetelný parameter, ktorý málokto pozná a väčšinou sa spája s teplotou chromatickosti. Slnečné svetlo má index farebného podania 100 Ra (CRI). A všetky umelé svetlené zdroje sú orovnávané s týmto denným svetlom a vyjadrujú percentuálne zastúpenie všetkých farieb oproti slnku.

To znamená, že číselný údaj napr. 80 Ra (CRI) znamená, že umelý svetlený zdroj obsahuje 80% všetkých vlnových dĺžok oproti slnku. Normy STN hovoria o minimálnom Ra (CRI) pre určité priestory a s rôznym využitím týchto priestorov. Napríklad kancelárske priestory majú predpísaných minimálne 80 Ra (CRI). Základná podstata indexu farebného podania je pravidlo odrazu svetla od materiálov. Je to odraz žiarenia rôznych vlnových dĺžok od pozorovaných predmetov. Znamená to, že vnímame červený predmet len pre to lebo sa od neho odráža práve vlnová dĺžka červenej farby. Ak by táto vlnová dĺžka chýbala v svetelnom žiarení nevideli by sme ju a vnímali ju ako šedú. Parameter indexu farebného podania je často potláčaný a verejnosti nezverejňovaný pretože hromadne vyrábané trubice spĺňajú minimálne Ra (CRI) 80 a výroba kvalitnejších trubíc s vyšším indexom farebného podania je finančne podstatne náročnejšia – zdravie ľudí je aj tu na druhom mieste. Objavujú sa na žiarivkových trubiciach názvy ako „Day light“ „cool light“ ale je to len údaj o teplote chromatickosti (farby svetla - viď nižšie) a nie o kvalite svetla.

Teplota chromatickosti

 Je farba bieleho svetla. Tento parameter vychádza zo žiarovky pri ktorej sa vlákno zohreje na 2500K (Kelvinov). Tento parameter sa následne prevzal na určovanie farby bieleho svetla aj keď už nepopisuje teplotu svetleného zdroja ale prejav farby svetla. A preto aj teplota chromatickosti žiariviek sa udáva v Kelvinoch. To znamená že žiarovka vyžaruje teplé – žlté svetlo – alebo aj
poobedňajšie svetlo. Denné svetlo je v oblasti 4.000K a studená biela 6.500K.

Sezónna afektívna porucha (SAD)

 Je charakterizovaná epizódami depresie v priebehu roka v období na jeseň alebo v zime s remisiami na jar alebo v lete, ktoré môžu prejsť do manickej fázy. Medzi iné príznaky patrí únava alebo tendencia k prejedaniu, zvlášť potom uhľohydráty, a tiež sklon k nadmernému spánku v zime. (Menšia časť jedincov postihnutých syndrómom SAD je postihnutá častejším depresívnym príznakom ako je nechutenstvo a nespavosť.) U obyvateľov severnej časti Ameriky syndróm SAD väčšinou pretrváva počas približne piatich mesiacov. Je nutné poznamenať, že sezónne zmeny postihujú náladu u každého, bez rozdielu pohlavia a toho, či majú alebo nemajú syndróm SAD. Keď je niekto postihnutý miernou depresiou v zime, ešte to neznamená, že je postihnutý syndrómom SAD.

Zdroj: ÚspornáŽiarovka.sk